PIVÁRSKA PORADŇA URPINER: MÔŽE TO ISTÉ PIVO CHUTIŤ RÔZNE? 2. DIEL

Milí Urpiner fanúšikovia a kamaráti, ktorí milujete výnimočné slovenské pivo z Banskobystrického pivovaru. Tak a je tu pokračovanie o tom, že prečo to isté pivo občas nechutí tak isto alebo čo sa stalo, že to isté nechutí vždy tak isto.

Už sme si to v predchádzajúcej časti načrtli, aké sú tie najčastejšie faktory, kto nečítal, nájde to na tomto odkaze. (TU) Spomínali sme tam údržbu trubiek vo výčapnom zariadení, teplotu, ale veľa urobí aj to, ako je pivko čapované, teda čím. Existujú dva druhy – vzduch s kompresorom a oxidom uhličitým čiže CO2 alebo zmes CO2 a dusíka.

Poďme si dnes posvietiť na veci ďalej, že čo sa to deje s bublinkami jedného z najoceňovanejších našich pív, jednoducho URPINER ????

Ak sa čapuje kompresorom a pivo zostáva v sude bez čapovania dlhšie, potom dochádza k oxidácii piva na hladine, kde sa vzduch stretáva s hladinou piva v sude. Celá hladina tvorí styčnú plochu a CO₂ , ktorý je rozpustený v pive sa pomaly uvoľňuje do vzduchu nad hladinou.

To potom spôsobuje, že pivo prichádza o svoju povestnú hrdosť, ktorou je jeho rezkosť. Dosť podstatná vlastnosť, charakteristická črta pre každý zlatistý mok. Áno, deje sa to, že vyprcháva, zvetráva a  ako povedia pivárski fajnšmekri, pivu odchádza nadupaná duša. Rezkosť, to je podstatná vec, naše chuťové poháriky si to veľmi dobre pamätajú a vedia rýchlo rozoznať, že ejha voľačo tu nesedí.

Čo sa najčastejšie deje a prečo je to tak? Keď v sude chýba málo piva,  priestor nad hladinou sa zaplní CO₂ a unikanie oxidu uhličitého je pomalšie alebo sa zastaví. Ak je však sud poloprázdny, plyn bude unikať a pivo nezostane chutné. Preto je výhodnejšie, ak je pivo tlačené priamo pomocou CO₂ alebo zmesou s CO₂ a dusíka. Možno viete alebo nie, pivo sa štandardne tlačí tlakom okolo 250 KPa a pri takomto tlaku CO₂ nedochádza k úniku CO₂ z piva.

Medzi najčastejšie fámy okolo celej tejto vedy je aj tá, že ak výčapník tlačí pivo pomocou CO₂, tak je pivo veľmi bublinkové. Prečo je to tak, a je to naozaj tak? Z časti áno, treba totiž povedať, že k tomu môže dôjsť, keď sa časť CO₂ naviaže do piva, ale iba na mieste blízko hladiny. Takže veľmi minimálne a len trolilinka citeľne.

Keďže sa čapuje zo spodku suda,  naviazanú CO₂ blízko pri hladine budeme najvýraznejšie cítiť až pri dočapovaní suda.  Ak máme pocit aj chuť, že pivo je príliš bublikové, tak, že aj za dve – tri, je to najskôr dôsledok nesprávnej výroby. Čiže vtedy je veľmi pravdepodobné, že pri ležaní nedošlo k dostatočnému prirodzenému nasýteniu piva a  pri finalizácii piva bolo potrebné pivo dosýtiť podobne, ako keď sa robí napríklad taká bežná sóda. To sa stáva najčastejšie vtedy, ak pri procese ležania nebol dodržaný dostatočný čas na  jeho nasýtenie, čiže pivo si pred cestou na akciu alebo do obľúbenej krčmičky neodležalo svoj stanovený čas. Niečo ako keď si my, ľudia, dobre nepospíme, tiež si neoddýchneme. Veď pivo je kamoš, tak si zaslúži po výrobe v čarovnom mestečku zvanom pivovar svoj šlofík, nie?

A toto je podstatné, milí Urpiner fanúšikovia. Kvalitný ležiak by nemal mať dobu ležaniu kratšiu ako 28 dní, čo pri veľkovýrobe piva hlavne v takzvaných CK tankoch nebýva dodržané. Tak a sme doma, čo? Toto sa v Banskobystrickom pivovare, kde pramení výnimočné slovenské pivo URPINER, nedeje. Mám to richtig potvrdené, že procesy a postupy sa veľmi jasne dodržiavajú, žiadne kratšie švindlovačky, urýchľovačky a podobne. Lebo pivo takto nebude dobrým pivom. Ten kráľovský nápoj má jasne predpísané svoje dni od začiatku až po finálny moment, keď sa dostane do suda, fľaše alebo plechovky a potom s nažhavenými bublinkami čaká na expedíciu do krčmičiek a obchodov...

Kto miluje číselká? Toto je totiž podstatné tiež k celej vede, o ktorej si dnes píšeme: Pivo by nemalo mať menej ako 4,1 mg/l  CO₂. Štandardne nasýtenie sudového piva je 5,5 – 6 mg/l. Tu tiež treba povedať, že priveľa CO₂ v pive spôsobuje vysokú penivosť a preto krčmári nemajú radi príliš nasýtené pivo. Lebo čapovanie je potom zložité, dlho trvá, smädné partie hundrú, že kedy to už donesie hostinský na stôl. Krčmár pritom nervózne prešľapuje pri pípe a stláča ju skoro ako pilot F1, ktorý je v prvej trojke na nejakom okruhu.

Ďalším dôvodom zmeny chuti môže byť chybný uzáver či už sudu, fľaše alebo plechovky. Pri poškodenom tesnení na sude dochádza k úniku CO₂ a do suda sa dostane vzduch, ktorý môže pivo kontaminovať. Hm, a to nie je nič dobré, teda chutné. Aj samotný únik CO₂ z piva spôsobí,  že pivo zmení chuť. Rovnako sa správa pivo vo fľaši či plechovke. To sa prejaví tým že pivo nepení, má zvýšenú farbu, nemá jasný číry výraz, je skôr zakalené – má takzvaný opál a môže dôjsť aj ku zmene chuti. V takom prípade môže byť cítiť sudovým zápachom, maslom, klinčekmi. 

Faktorom pre zmenu chuti môže byť aj zle umytý obal. V takomto prípade sú na tom lepšie malé obaly, teda plechovky a fľaše. Hoci je obal menší, pri procese plnenia celý výrobok prechádza štádiom pasterizácie, kde sa teplom zničí väčšina biologického materiálu, ktorá by mohla spôsobiť kontamináciu piva a následne zmenu chuti.  Pri sudoch je riziko kontaminácie väčšie, keďže nie je pasterizovaný celý obal, ale iba pivo, ktoré sa následne naplní do obalu.

A ešte niečo. Chuť piva sa môže meniť aj počas roka. Treba si uvedomiť, že pivo je živý materiál, náš živý zlatý kamarát, a jeho výroba je závislá aj od vonkajších vplyvov. Kedysi boli najlepšie hodnotené marcové pivá, možno ste to už videli pri zahraničných pivách s označením Märzen. Bolo to z dôvodu, že v marci bolo ešte chladno a pivá dozrievali v chlade. Dopíjali sa ešte aj na jeseň na pivných festivaloch a hlavne najznámejšom Oktoberfeste. O tomto známom sviatku piva si môžeme podebatúvať niekedy najbližšie, ak súhlasíte. Ako vtedy pribúdali teplejšie mesiace, bez strojného chladenia bolo problematické zabezpečiť stálu teplotu v priestoroch, kde pivo ležalo. V tomto prípade sa navarila obrovská várka piva a so silnejšou stupňovitosťou, aby potom pivko vydržalo celé leto.  Dnešné technológie dokážu zabezpečiť chlad v priestoroch dozrievania počas celého roka.

Ako sme si dnes priblížili, pivo môže mať veľa chutí, lenže jedno je vždy výnimočné a chutí lahodne v každom ročnom období - URPINER z Banskobystrického pivovaru. V srdci Slovenska sa s láskou vyrába veľké pivo z malého pivovaru. Má dušu, jedinečnú chuť, krásnu farbu, iskrivý šmrnc v každej jednej bublinke a pení šťastím pre každého správneho pivárskeho gurmána.

Hmm, verím, že ste si ho nechali v chladničke správne orosiť, pretože to je po týchto riadkoch najlepšia odmena. Tak, čo to bude dnes? Urpiner Classic 10, Urpiner Premium 12, IPL 13tka, Extra chmelená 14tka, Urpiner Radler alebo Urpiner Dark 11?

Na zdravíčko všetkým a pod nosom veselé pivné fúzy od peny želá Váš Urpiner fanúšik Andrej